Boli dve dažďové kvapky. Jedna ležala na kvete a druhá ležala na tráve. Jedna sa volala sa Marek a druhá sa volala sa Janko. A mali malý rozhovor:
Marek: „Prečo lúdia nemajú radi (eng.like), keď prší?“
Janko: „Neviem, ale myslím si, že majú strach.“
M: „Naozaj! Sme také veľké kvapky! Určite majú ľudia máju strach, že sa dostaneme si k svetovej moci.“
J: „Nie. Majú strach, že ich bime ich udrieme (to hit). Použia Používajú dáždniky aby sa pred tým iba pretým ochránili (protect). Sú ako ochranné štíty, aby nedostali rany!“
M: „Lúdia sú take takí hlúpi (y/ý singular, i/í plural)! Nevedia, že sme nutné, aby kvetý ráli rástli a celý svet vyzeral peknešie.“
J: „Máš pravdu!“
A potom sa obidve usmievali až kým ich do slnko a zem nepohltili ich.

Inak dobrá práca! :) Ako dlho sa učíš slovensky? A prečo? Pozdravuje Lenka :)