Preklad poviedky z knihy Viktora Dragunského «Deniskové príbehy»: Čo ja mám rád Rád si kľaknem dolu bruchom ockovi na kolená, zvesím ruky a nohy a visím na tom ockovom kolene ako vypratá bielizeň na ohrade. Veľmi rád hrám šachy, dámu a domino, ale len ak zvíťazím. Ak nezvíťazím, radšej nie. Rád počúvam, ako sa chrobák mrví v krabičke. A rád ráno cez víkend skočím do tatkovej posteli, aby som sa s nim porozprával o psovi. O tom, ako niekedy budeme bývať v priestrannejšom byte a kúpime si psa, a ja ho budem chovať a venčiť a kŕmiť. Hovorime aj o tom, aký ten psík bude veselý a šikovný, a ako si bude kradnúť cukor, a ako budem osúšať po ňom kaluže na dlážke, a on bude chodiť za mnou ako verný pes. Rad pozerám na televíziu, a je mi jedno, aký je program, hoci aj nastavovacie tabuľky. Rad dýcham nosom matke do uška. A najradšej mám spievanie a vždy spievam veľmi hlasno. Rad stojím pred zrkadlom a robím grimasy, ako by som bol gašparko z bábkového divadla. A ešte zbožňujem šproty. Mam rád rozprávky o Kančilovi. Kančil je malý daniel, je šikovný a nezbedný. Má veselé oči, malé rožky a ružové lesklé kopýtka. Keď budeme mať väčší byt, kúpime si Kančila, nech býva v kúpeľni. Rád plávam v nehlbokej vode, aby som sa mohol držať pieskového dna. Hrozne rád volám cez telefón. Keď čítam, rád si dávam suchár alebo niečo iné. Mám rád hosťov. A ešte milujem užovky, jašterice a žaby. Sú veľmi vrtké. Nosím ich vo vreckách. Páči sa mi, keď počas obeda na stole je nejaká užovka. Mám rád, keď babička uvidí žabiatko a kričí:«Vyhoďte túto hnus»! A utieka z izby. Rád sa smejem. Občas sa vôbec nechcem smiať, ale nútim sa, vytláčam ten smiech zo seba, a o päť minút je mi už naozaj smiešne. Keď mám dobrú náladu, rád skáčem. Raz sme išli s ockom do zoologickej záhrady a ja som skákal okolo ocka celú cestu, a on sa ma opýtal: «Prečo skáčeš?». A ja mu odpovedal: «Lebo si môj ocko». A on to celkom pochopil! Rád chodievam do zoologickej záhrady. Sú tam nádherné slony a jedno sloníča. Keď budeme mať väčší byt, kúpime si sloníča. Postavím preň garáž. Veľmi rád stojím za autom, keď fŕka, a čuchám benzín. Rád chodievam do kaviarne a dávam si zmrzlinu a limonádu. Kvôli tej perlivej vode mi štiepe v nose. Keď behám na chodbe, rád dupám zo všetkých sil. Strašne milujem kone, ich tváre sú také krásne a prívetivé! Mám toho rád preveľa!

Dialóg zo seriálu Toto je dialóg z jedného ruského seriálu, a skusila som preložiť tento rozhovor do slovenčiny kvoli praxi. Pretože nevedela som, čo písať :) Rosprávajú dve postavy, manžel Tino a manželka Vierka. Majka, o ktorej vravia, je ich malá dcéra, má asi 4 roky. Ciro a Filip tiež sú ich malé deti, sú dvojčata, majú asi rok. Vierka a Tino rozprávajú v kuchyni. Vierka: Počuvaj ma, Tinko. Majka nakreslila celú našu rodinu a chcé dať tento obrázok na chladničku. Tino: No tak fajn, v pohode! Je to krásny obrázok! Vierka: Ale sa to nedá dať na chladničku! Pozri si: toto je Majka, toto sú Ciro a Filip, toto si ty, toto som ja. A toto sú tvoje rodičia. Tino: Ježiš! Na tomto obrázku babička a dedko vyzerajú ako obry! Majú upirské zuby a dlhé pazúry! Vierka: No, gratulujem, vsimol si! Presne toto ti vravím! Tino: Aj oči majú červené! Vierka: Ale áno, a chcú sa oboriť na naš byt! V tejto chvýli sa ozvali hlasý z obyvačky: Dedko (otec Tina) babičke: Kde je ovládač, kam si ho dala? Zasa si naňho sadla? Babička (matka Tina) dedkovi: Odpadni si a drž hubu! Vyrušuješ nam hru! Tino: Deti v tomto veku ako Majka sú veľmi všimavé. Do kuchyni vstupuje Majka. Majka: Ocko, páči sa ti môj obrázok? Tino: Jasne, zlatko moje. Jasne, že sa mi páči. Ale poveď mi, prosím, prečo na tomto obrázku babička a dedko sú taki hrôzni? Majka: To nie sú babička a dedko. To sú len netvori! Avšak babička a dedko nie sú žiadni netvori. Tino: No jasne, zlatko! Majka odchádza späť do obyvačky. Tino: No vidíš, Vierka. To sa ti len zdalo. Vierka. Ale myslím, že dať ťento obrazok na chladničku určite nie je dobrý nápad. Tino: Súhlasím. Ak nejaké vety sú neprirodžené a ak sa niečo, čo som napísala, nedá povedať po slovensky, kľudne mi to opravujte. Presne toto potrebujem a budem za tieto oprávy veľmi vďačná.

Hlavná úloha Dennodenne pozerám slovenské seriály a robím to len kvôli práxi. Nemôžem povedať, ktoré sa mi páčia najviac, lebo vôbec nemám rada seriály. Ale predtým som si bola istá, aký je najhorší. Nazýva sa "Den a noc", a keď som si ho pozrela prvýkrát, vypla som ho po piatich minútach. Bolo to asi pred piatimi mesiacmi. Avšak, asi pred týždňom sa mi pokazil počítač, preto nemohla som sťahnuť žiadné nové diely žiadnych seriálov. Cez minulý vikend som išla vlakom do iného mesta, a cesta mi trvala asi ôsem hodín. Všetko, čo som mala v netbooku, bolo už videné, okrem dvoch dielov tohto "Den a noc", a preto som nemála na výber. Vo vlaku som sa nudila, a nezostavalo mi nič iné, ako si pozreť tieto dva diely. Mala som pravdu, bola to uplná blbosť, ale teraz sedím pri počítači a sťahujem si nové diely. Postavami tohto seriálu sú mladé chalani a dievčata, ale je tam ešte jedná úloha, o ktorej sa nedá prečitať v titulkoch. Túto úlohu hrá Bratislava, a podľa mňa je tá úloha hlavnou. Je v tomto seriále veľa scén, kde niet žiadnych hercov, sú tam len ulice mesta. Keď to vidím, mám veľmi zvlaštný pocit, je to zaroveň radosť a smutok. Tešila som sa, že zasa vidím znamé miesta, a bolo mi smutno, že nie som tam. Videla som tú istú zastávku, kde pred troma mesiacmi som sedela a čakala. Videla som nábrežie, mosty, pamätníky, a všetko bolo znamé a oblubené, dokonca aj paneláky. Vôbec netuším, kedy tam pôjdem nasledujucí krát, lebo ľudia veľmi dobre vedia jednoduché veci premeniť na komplikované. Ani ja nie som výnimkom. Preto zatial sedím pri počítači a sťahujem si tento hlupý seriál.

Ahojte všetci:) Ahojte všetci:) Volám sa Elena, som z Ruska a učím sa po slovensky. Rozumiem už dobre, ale píšem s chybami a rozprávam zle. Preto som tu a budem pokračovať v tejto slovenčine. Predtým som cvičila na livemocha, ale pred niekoľkými dňami sa na tejto stránke objavila nová verzia. Bola som z toho veľmi zúfalá, lebo táto nová verzia je celkom nanič. Sú tam odteraz len jednoduché cvičenia pre začiatočníkov, a už sa nedá, ako predtým, písať čokoľvek. Teraz treba písať, napríklad, čiselká písmenkami alebo niečo také podobné. Možno v populárnejších, ako slovenčina, jazykoch, je to lepšie, to neviem. Ale tuším, že táto nová verzia sa nepáčila nielen mňe, lebo dnes som dostála list, kde sa hovorí, že ešte niekolko mesiacov budu existovať dve verzie. Avšak, je to len na kratkú dobu, preto som si začala hľadať nejakú alternatívu a našla som túto stránku. Ešte neviem, ako mi to tu dopadne a dúfam, že bude to v pohode. Dúfam, že aj tu sú ludia, ktorí opravia moje chyby, a budem za to veľmi vďačná. Vždy rada pomôžem z ruštinou, ak niekto ju potrebuje.